Vráťme sa na začiatok vášho pôsobenia v Prešove, do januára 2007. Prečo ste prijali ponuku 1. FC Tatran? Čím bola pre vás zaujímavá?
„Klub mal trvalý záujem o moje služby. Netajím sa, že s majiteľmi Tatrana som mal ešte pred mojím nástupom do funkcie trénera nadštandardné vzťahy. Nielen preto som však mal veľmi dobrý pocit z rokovaní o mojom nástupe do funkcie trénera. Stotožnil som sa s ambíciami klubu, jeho víziami a plánmi. Motivovala ma aj obrovská tradícia futbalu v Prešove."
Kým v Česku ste pravidelne vyťahovali kluby druhej najvyššej súťaže z „brindy", keď im hrozilo vypadnutie, do Prešova ste prišli s diametrálne odlišnými úlohami. Vašou hlavnou prioritou bolo priviesť 1. FC Tatran po skončení sezóny 2007/2008 do Corgoň ligy, čo sa aj podarilo!
„Skutočne, moje trénerské angažmány v Česku boli zväčša o záchranárskych prácach v neľahkých podmienkach, no ja som mal vždy ambíciu byť v mužstve, ktoré o niečo hrá. To sa v Prešove stalo. Postup do Corgoň ligy s Prešovom je najväčším úspechom mojej trénerskej kariéry. Mimochodom, už v decembri 2005 som bol dva dni pred podpisom zmluvy s Prešovom, keď som napokon prijal ponuku Rapidu Viedeň, kde som kedysi zažil krásne chvíle ako hráč, vrátane zisku titulu majstra Rakúska a finále PVP. S odstupom času otvorene vravím, že rok v Rapide Viedeň po boku hlavného trénera Georga Zellhofera bol pre mňa veľkou školou a dal mi veľmi veľa. Sadli sme si ľudsky a aj ako asistent trénera som mal dostatočný priestor na pracovnú sebarealizáciu. Po príchode nového hlavného trénera Petra Paculta čosi podobné vzhľadom na jeho trénerský naturel nebolo reálne, a tak sa otvorila moja cesta do Prešova..."
Prešovské mužstvo pod vaším vedením „zabudlo" prehrávať, bolo suverénom druhej najvyššej súťaže. Neobávate sa, že sa bude horšie vyrovnávať so sériou menej pozitívnych výsledkov, ktoré zákonite v Corgoň lige prídu?
„Môže to byť určitý problém, veď za rok a pol, čo som pri mužstve, sme prehrali z približne takmer päťdesiatich zápasov iba trikrát. Po každej prehre sme však dokázali zvládnuť hneď ten nasledujúci zápas. Až čas ukáže, ako to naše mužstvo zvládne v najvyššej súťaži. Zverencom som vždy prízvukoval, že výsledkovú pohodu a hernú istotu treba prenášať do zápasov. Ak sú hráči v pohode, lepšie zvládajú náročnejšie tréningy. Uspokojenie býva zradné, no to sa nám v Prešove nestalo počas pôsobenia v druhej najvyššej súťaži, takže v Corgoň lige to rozhodne nehrozí."
Ktorých hráčov by ste vyzdvihli, ktorí tvorili základnú kostru mužstva?
„Os mužstva tvorili v jeseni brankár Buchta, v jarnej časti Talian. Oporou obrany bol Čep, popri ňom ukázali výborné momenty mladíci Piter-Bučko a Baran. Ťahúňmi v strede poľa boli Kobylík, Šafranko, Prekop. Pridali sa k nim útočníci. Po jarnom príchode sa ako osobnosť ukázal Papaj."
Predpokladáme, že Prešov si v rámci stanovovania cieľov nedá za úlohu iba to najjednoduchšie, zachrániť sa v najvyššej súťaži, ale že Tatran bude poškuľovať po vyšších pozíciách.
„Určite sa budeme snažiť hýbať vyššie ako na konci tabuľky. Každé mužstvo potrebuje istý čas, aby sa sformovalo a bolo schopné dobre hrať. Máme stabilizované a zohraté mužstvo, ktorému nehrozí uspokojenie. Chalani navyše utvorili súdržný kolektív, s ktorým je radosť pracovať. Pred vstupom do Corgoň ligy bude dôležité nájsť kvalitných hráčov, ktorí by vystužili mužstvo."
1fctatran.sk © 2008, Všetky práva vyhradené